streda, 30. augusta 2017

Človek ako georadar?

Marcelova vychytávka..nezvyčajné prirovnanie, no posúďte sami. 


Je to už možno viac ako dvadsať rokov, čo som sa po prvý krát stretol s fenoménom Dowsing alebo po slovensky prútikárstvo - prútkarstvo. V článku sa venujem hľadaniu podzemných priestorov touto formou. Kedy a prečo prútik reaguje nejde jednoznačne povedať, no ide to...



História prútikárstva

Históriu prútikárstva nachádzame v rôznych starých kultúrach. Prútikárstvo sa dokonca pripisuje i Mojžišovi v starom zákone, kde palicu používal ako veštiaci nástroj. Miójžiš s ňou udrel o zem a následne vytryskla voda. Najstaršia známa správa o prútikárstve však pochádza z Číny. Na obraze Čínskeho cisára Kuang Yü (panoval v rokoch 2205-2197 pr. n. l.) je vyobrazený cisarský prútikár s prútikom ypsilónového tvaru držiaceho v ruke. V tej dobe tam platil zákon, ktorý zakazoval stavať na miestach, kde sa pohol prútik cisárskeho prútkarka. Miesta boli označované ako dračie žily. Dnes ich voláme geopatogénne zóny. 
S dračími žilami tiež úzko súvisí feng-shui. Z Ázie sa pozvoľna umenie prútkarstva presúvalo smerom do Egypta, Grécka a do Európy.
Prútiky boli prevažne v tvare písmena ypsilon a bývali zhotovené z vŕby, jelše či liesky. Niekde sa používali čerstvo utrhnuté a inde staršie suchšie. Možno sú suchšie viac citlivejšie na vodu 😊. Slovania však uprednostňovali hľadanie za pomoci kyvadla. I Germáni používali kyvadlo. Svoje veštenie používali na hľadanie vody, zlata, striebra, na hľadanie vrahov či zlodejov. Neskôr i na hľadanie iných nerastných surovín ako uhlie a soľ. Baníci mali i svojich špecialistov. Volali ich Ruthengängeri. Tí svoju profesiu vykonávali až do konca polovice 19. storočia. Používanie kovových - medených prútikov – baget sa do Európy dostalo asi až po vpáde Tatárov. Mongolské mosadzné prútiky sa začali používať po celej Európe. Prútikárov bolo možné stretnúť prevažne v banských oblastiach. Po úpadku baníctva sa prútikárstvo presunulo na  studniarstvo – hľadanie vody. V 80-tich rokoch 20. Storočia v Záhrebe na VI. medzinárodnom kongrese o výskume psychotroniky, bola prijatá oficiálna definícia prútikárstva ako bioindikácia. Tento pojem plne vystihuje princíp fungovania tohto fenoménu.
Dnes sa najčastejšie používajú bagety zo zváracieho drôtu, medi či antikore. Vyhotovenie je v tvare písmena L. Jeho menšia tretina sa drží v rukách. Dĺžka môže byť rôzna. Niekde sa používajú dlhé bagety, inde krátke. Používajú sa i bagety typu T, no s nimi som sa ešte nestretol. Podľa mňa je to jedno. Hlavne nech bageta funguje. Hrúbka môže byť rôzna. Hrúbke sa budem venovať ďalej v článku. Na indikáciu sa menej často používa aj pružina. Pružina je stočený drôt o celkovej dĺžke asi 80 cm s priemerom okolo 2 cm.  Chcel som si to tiež vyskúšať, no prvá výroba nevyšla. Drôt stočený na sústruhu bol príliš tenký...

Ako sa „bagetuje“

Spôsob držania baget je odlišný od držania prútika a pružiny. Bagety do rúk uchopíme ako by sme nimi chceli boxovať. Je jedno či ich držíte vo výške pása alebo päste tisnete k sebe pripnuté vo výške srdca. Držanie musí byť nenásilne, skôr prirodzené, aby nás pri dlhšom meraní neboleli ruky. Dlhšie konce by mali smerovať v smere chôdze (kresba poloha č. 1). Pri prechádzaní terénom môžeme zachytiť odchýlku. Ja ju volám echo. Je to niečo čo vám povie, že o meter dva príde to čo hľadáme. Niekomu sa bagety prekrížia, inému otvoria. Je možné, že to s nimi iba zamáva. Niektorí prútikári nezaznamenajú žiadne echo. Mne sa pri echu bagety rozkmitajú. Pár krokov je ticho. Potom pri indikácií podzemných priestoroch sa bagety otvárajú (kresba poloha č. 3). Každá smerom von – od seba. Tomuto vravím vlna. Niekedy majú bagety snahu krútiť sa dookola. Na konci vlny sa bagety opätovne vrátia do základnej polohy. Vlnu však môžeme prechádzať v šikmom smere, pretože nepoznáme jej smer. Preto na začiatku, po nájdení vlny, musíme zistiť jej smer. Nájdenú vlnu prechádzame na viacerých miestach pričom sa snažíme nájsť najkratší kolmý smer na vlnu. Smer sa potom stáva jasný.



Nad vodou sa bagety krížia (kresba poloha č. 2). Sú však i taký prútikári, ktorým sa pri podzemných priestoroch bagety neotvárajú, no vychýlia sa rovnobežne so smerom chodieb. Odpadá im úloha zisťovania smeru 😊. Všetko pravdepodobne záleží od citlivosti jedincov. Hĺbky resp. vzdialenosti sa merajú kyvadlom a kladením mincí na dlaň. My však používame inú, jednoduchšiu metódu. Dupeme. V strede vlny začneme nohou dupať v pravidelných intervaloch a keď sa bagety zrovnajú, narátali sme hĺbku. Prečo sa bagety takto správajú sa nevie. Niekto by sa mohol domnievať, že sú bagety otáčané schválne. Áno, bagety môžem natáčať ako chcem. Náklonom rúk a ich povolením ich dokážem natočiť do zvolenej strany. Prečo by som to však robil? Stalo sa mi pár krát pri prechode ťažkým terénom, že sa mi bagety vychýlili pri mojom neopatrnom pohybe, no vždy som sa vrátil a overil si výchylku ešte raz. Dokonca i silnejší vietor má vplyv na pohyb baget. Každá výchylka, ktorá by mohla byť spôsobená inak je opätovne premeriavaná. Podľa teórií niektorých prútikárov sa treba na danú vec sústrediť. Ak by sme hľadali zlatú rudu, treba na ňu myslieť. Treba si ju predstaviť. To isté platí aj pre rôzne iné veci. Ak sa niekto dokáže plne sústrediť na danú vec, nájde ju. Ja sústredenie používam na určenie hĺbky, čiže dna ako i na výšku stropu. Sú menej citliví jedinci, ktorí vravia, že im to nefunguje. Podľa mňa to dokáže každý, no treba cvik. Nedržať kŕčovite bagety, ale sledovať ako sa správajú.

Testovanie v praxi

Marcelove vlajočky - zámery
S Marcelom H. chodíme do terénu už dlhšiu dobu. Tušíme podzemné priestory a sledujeme ich smer. Zakresľujeme mapy dúfajúc, že sa aspoň niečo niekedy vyplní. Nikdy sme si však plne neoverili svoje teórie v praxi. Niekoľko rokov som zbieral rôzne informácie od prútikárov či už osobne alebo emailom. Niektorí neprejavovali záujem alebo arogantne tvrdili svoje zaručené teórie ako tie správne a najlepšie. Iný nejavili záujem sa vôbec na túto tému rozprávať. Veľký dojem na mňa urobil až Juraj T. z Drienice. Spoznal som ho na jednom jaskyniarskom týždni. Používa len jednu krátku bagetku ktorou hľadá vodu. Dokonca vám prezradí výdatnosť i kvalitu vody. Z jeho rozprávania som veľa prevzal a overoval v praxi. Podľa Juraja prútikári pri hľadaní vody často nesprávne určia miesto. Zamerajú sa len na echo pričom správne miesto je o kúsok ďalej. Po vykopaní studne sa tam voda objaví, ale hlavný tok je inde. Je to ako by ste vykopali studňu vedľa jazera. Voda tam presiakne, no hladina bude kolísať. Ak hladina v jazere klesne, tak hladina v studni sa môže stratiť.
Popri hľadaní stratených jaskýň v Malých Karpatoch som sa zoznámil s Karolom P. z Harmónie. Rozprávali sme sa, že by sme mohli uskutočniť dajakú akciu merania nad baňami, ktoré nie sú zložité. Ich mapy by sme vedeli porovnať s našimi povrchovými zámerami. Termín som niekoľko krát posúval, no napokon to vyšlo.
Termín stretnutia sme dohodli na  28. augusta 2017 v Harmónií pri Reštaurácii Bowling...
Ešte sme poriadne nevystúpili z aut a už na nás kričala čašníčka aby sme tam neparkovali. Hmm, verejné parkovisko je asi vyhradené pre reštiku 😁. Matúš S. meškal, vraj trafí na lokalitu a  tak sme išli bez neho. Karol oznámil, ze sa tu nachádzajú tri bane, ale neprekrývajú sa. Dohodli sme sa, že lokalitu ani bane predom nebudeme poznať. Dali sme sa teda do “bagetovania”. Tiborovi a Lukášovi som vysvetlil princíp funkčnosti a rozišli sme sa po teréne. Terén bol fajn, až na to, že som sa zopár krát dostal do maliniska, kde mi v kraťasoch nebolo priam útulne. Naladil som sa na správnu vlnu a už som surfoval dole kopcom hľadajúc správnu vlnu. Prišiel som ku kanálu, ktorý sa javil ako vchod do bane. Vchod som však nevidel. Uskutočnil som merania a po chvíli už som chytil tú správnu vlnu. Unášala ma hore kopcom. Bolo to vcelku rýchle, no overoval som si hĺbku dupaním čo zdržovalo. Neprekážali sme si. Marcel zatiaľ behal na vrchu a Tibor s Lukášom sa kdesi stratili. Občas som stretol Vlada ako behá s prútikmi. Vyzerá to, že i jemu to funguje. Nachádzam odbočku, no nevenujem sa jej. Nadupal som nezodpovedajúce hĺbky a tak si ju nechávam na záver. Medzi časom prichádza Matúš s manželkou i s Lukášom I. z Dolných Orešian. Ten prišiel i s deťmi. Je to fanúšik jaskyniarov. 
Trochu sme pokecali o sklených hutiach v Karpatoch...

Po občerstvení pokračujem v meraní. Narazil som však na problém. Pri druhom násype mi
vchod do štoly
nesedeli rozmery chodieb. Ako by tam bol väčší priestor, no pri prechádzaní sledovanej plochy z opačnej strany som zaznamenal inú výchylku. Sprava mi to opätovne nedávalo zmysel a tak som to skúsil zľava. Musel som si pár krát prejsť terén aby som pochopil. Aj Marcel sa tu objavil a vraví, že sa to tu prekrýva.
Celkovo ma to vyčerpávalo, tak som volil domeranie odbočky nezodpovedajúcej hĺbky nami meraných chodieb. Bolo to divné, ale išiel som po vlne. Tá sa mierne stočila vľavo a následne vpravo. Prešiel som v okolí pingy, modrej značky. Venoval som sa jej ešte niekoľko stoviek metrov, než som to vzdal pri vyschnutom potoku. Kto vie čo som zachytil.
Vrátil som sa naspäť a posilnil obedom. Po obede som sa vrátil k miestu, kde som skončil pre zmätok v mojej hlave. Hľadal som systém ako tie chodby upratať. Zo zasypaného vstupného portálu ako by chodba pokračovala cca 30m smerom do konca. Neskôr som síce zachytil pokračovanie i ďalej, no nemusela to byť chodba. Vysvetlím neskôr. V tom zmätku sa zdalo ako by sa chodba rozdvojovala a smerovala z ľavej strany smerom k zasypanému portálu…
Meranie sa zdalo zo začiatku pohodové, no neskôr ma neistota začala vyčerpávať. Bol som unavený. Teraz nám už mohli povedať o podzemí viac. Nad zasypaným portálom bola šachta kolmo dole. Mne tam vychádzala hĺbka od 14-17m. Vraj mala byť spojená úpadnicou s chodbou zo spodnej zasypanej štôlne. Mne sa to však javilo ako by tam bolo medziposchodie. Nikto však nevie pretože je všetko zasypané. Zo spodnej mi ukazuje mapu v mobile. Fajn to by tak mohlo byť. Presúvame sa dole aby sme si pozreli čo sme to vlastne nabagetovali. Malý otvor, ktorým preliezame dnu schováva peknú cca 40m štôlňu. V nej sa nachádzala voda, ktorá miestami dosahovala asi 40cm. Bez fest studenej vody bola asi iba jedna štvrtina štôlni.  V závere chodby bol vidieť priesak vody ako i v ľavej strane, tak i úplne na konci vpravo. Blato na stropoch by mohlo naznačovať, že štola bola v minulosti celá pod vodou. Blato sa však mohlo dostať i cez priesaky. Karol potvrdzuje, že tu v minulosti bola voda asi po prsia…
štola
Po porovnávaní so zámerou na povrchu sedela mapa skôr Marcelovi ako mne. Ja som bol od jeho meraní viac vpravo. Bola to pre mňa záhada. Všetky moje merania vykazovali väčšie odchýlky ako jeho. Vlastne som ho kopíroval vpravo s presahom 2-3 m. Marcelova teória bola, že tenšie bagety sú citlivejšie a vychyľujú sa ešte pred  detekciou chodby. Keďže sme mali so sebou viacero typov baget, otestoval som to. Marcelová teória sa potvrdila. Najtenšie antikorové bagety sa otvárali cca 2 m pred Marcelovou zámerou. Moje bagety zo zváracieho drôtu sa otvárali tiež skôr, no asi o jeden meter. Zatvárali sa približne 2 m za Marcelovou zámerou. Keď som vykonal meranie širšími Marcelovými bagetami, vykazovali mi presne rovnaké merania ako Marcelovi. Chcelo to však ďalšie merania a tak sme sa presunuli na inú lokalitu. Tu sme už prebehli dosť rýchlo. Prešiel som to ako vpravo tak i vľavo od vchodu. Po meraní sme sa išli pozrieť dnu a porovnať svoje výsledky.
Opätovne hlavný ťah sedel. S mojím rozdielom ako by sa chodba na konci uzavrela a
pokračovala ďalej. Do zákresu som si poznamenal zával s otáznikom. Skutočnosť však nesedela. Na konci zával nebol. Chodba v razení tam skončila. Odbočky po ľavej strane boli zaznamenané dve, hoci boli tri. Odbočky vpravo Marcel nemeral. Ja som do papiera zaznamenal dve. Jednu meranú odbočku som nezakreslil. Zakreslil som tam len body. Nesedeli mi hĺbky v pomere vchodu. V štôlni sa však nachádza náznak zavalenej chodby, ktorá by mohla smerovať tým smerom. Tvorila by však ďalšie poschodie, pretože sa nachádza pod úrovňou hlavného ťahu. Vo vnútri som si všimol pukliny, ktoré sa tiahnu smerom, ktorým som zakresľoval smery chodieb, ktoré nesedia s realitou.
Na záver sme sa rozlúčili s Luciou a Vladom, ktorí sa ponáhľali domov a my sme skončili v reštike Bowling na pivečku. S Karolom sme ešte pokecali o baniach v okolí Častej ako i o  stratených baniach nad Harmóniou.

Na záver by som zhrnul niekoľko nových poznatkov a otáznikov, ktoré nás naďalej prenasledujú.
Merania sa celkovo ukázali ako pozitívne s uspokojivým výsledkom. Očakával som však viac. Hlavný ťah sa meria bez odchýlky takmer na 100 percent. Nepočítam však moje meranie, ku ktorému sme zistili, že tenké bagety merajú oveľa citlivejšie a zaznamenávajú i niečo iné ako chodby. Je možné, že by tenšie, citlivejšie bagety zachytili tektonické poruchy prípadne žilu, ktorú baníci sledovali razením štôlne? Naznačujú to aj smery puklín v štôlňách. Čo som však zachytil vľavo od násypu? Vlna ma viedla lesom krížom krážom, nevedno kam, až som to vzdal. Mohla to byť žila rudy?
Podľa Marcela majú hrubšie bagety vyšší trecí odpor a tak reagujú až na priestory, ktoré vykazujú väčšiu energiu. Tenšie majú menšiu styčnú plochu a tak citlivo reagujú ešte pred priestorom. To by potom znamenalo, že tenšie bagety v závislosti od vzájomnej vzdialenosti podzemného priestoru/poruchy zaznamenávajú oveľa väčšiu odchýlku, čím sú vyššie nad priestorom resp. ďalej. Na nákrese je to vidno pod písmenom A a B.
Tak ako jaskynné priestory, tak isto priestory banských diel, nie sú dostatočne vhodné na potvrdenie tohto fenoménu. Hoci sa javili ideálne, skutočnosť je iná. Banské diela sa často nachádzajú v tesnej blízkosti čím sa môžu prekrývať alebo tvoriť zložitejšie systémy (poschodia), ktoré sa ťažko detekujú. Ideálny priestor na bagetovanie by boli chodby v jednej úrovni  ako rozsiahle pivnice, katakomby či podzemné tunely. Pre naše merania budeme musieť nájsť ešte niečo iné...

Prečo to vlastne funguje? Teórií je mnoho. Prútikári pripisujú schopnosti priamo sebe. Niektorí si myslia, že je to dar od Boha. Iní veria, že prijímajú vyžarovanú energiu resp. jej poruchy. Ďalší, že zachytávajú prúdenie vzduchu, čiže pohyb rovná sa energia. Telo s energiou pracuje a prenáša ju na bagety. Podľa mňa nejde o nič mimoriadne, mystické či paranormálne. Myslím si, že je to prirodzená vlastnosť človeka ako keď si pes alebo mačka vyberie miesto kde si ľahne. Každý sme na niečo citlivý. Prečo to funguje nevieme. Dôležité bude zistiť prečo a ako to celé funguje aby sme to mohli používať. Veď na čo všetko sú citlivé zvieratá  a čo všetko dokážu!?

Ďakujem Karolovi, Lucií a Vladovi za realizáciu nášho merania ako i ostatným účastníkom na akcií.


 Zľava: Marcel, Marek, Lucia, Vlado, nad ním Karol, Lukáš a Tibor

Zdroje:
-Prutikarstvo história a súčastnosť  Dušan Belko
-wikipedia
Autor: Marek Velšmid

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára